ikona.png, 0 kB Nokturno.net / tvorba / dílko

  

+ přidej: dílko | obrázek» přihlásit | zaregistruj se

Forsetti: Chapter IX

31.01.06 | Donar Tyr, @, další tvorba | 931 x | vypínač

Chapter IX: Spomienky

Stála na špičkách a ľžavou rukou sa kŕčovito držala rebríka. Áno, mohla si predmet pritiahnuť aj silou svojho ducha, ale nebolo to potrebné. Za roky pátrania po vzácnych knihách v Karnechovej, teraz už vlastne jej, knižnici si na takýto systém zvykla a Karnech dával najvzácnejšie zväzky vždy najvyššie.
Teraz však nenahmatala koženú väzbu. Dotkla sa prstami hladkého dreva. Ani nedúfala, že to nájde tak skoro. Spomedzi akejsi zbierky elfskej poézie a knihy označenej len číslom XIII vytiahla úzku, ale dlhú drevenú škatuľžu. Bola prekvapivo ľžahká. Víťazoslávne do nej pevne zatla prsty a opatrne zliezala po rebríku dolu.
Vedela čo v nej je, Karnech jej to povedal sám. Nemal pred ňou žiadne tajnosti. Ale otvoriť sa ju rozhodla až teraz, po zvláštnom večere v Taenskej perle, kde ju Aslag s jeho synom označili za kurvu a čarodejnicu, ktorá Karnecha zabila svojimi kúzlami. Kde sa jej zadtala neznáma elfka s rovnakým cejchom, ale na strane Mágov ríše dobra. A tých Aedram nenávidela- to oni jej na chvíľžu vzali mágiu a urobili ju bezmocnou. Nemala veľžkú radosť, že to čo chce vykonať, bude musieť za ich pomoci...
Pomaly prešla do Karnechovej pracovne. Trávila v tej miestnosti po jeho smrti veľža času. Všetko jej ho tam pripomínalo. Prešla prstami po hrane dubového masívneho stola. Koľžkokrát sa na ňom s Karnechom milovali? Koľžko drobných predmetov sa im tak podarilo rozbiť? Zachvela sa pri tej predstave. Vedela, že to spolu na tom stole už nikdy robiť nebudú. Vedela, že na ňom už nikdy nezostanú ležať tých pár minút potom a bez slov si vymieňať myšlienky plné nehy. Chýbal jej. Veľžmi jej chýbal. Vedela, že raz sa tomu, kto jej ho vzal, veľžmi škaredo pomstí.
Sadla si do jeho mäkkého kresla a položila drevenú škatuľžu na stôl. Opatrne a pomaly ju otvorila. Bola pre ňu jednou z tých relikvií po ňom, ktoré ešte nepoznala naspamäť.
Karnechove zápisky z ciest. Cestoval často kvôli obchodu. A väčšinou sa pritom venoval aj svojim osobným záujmom. Hlavne získavaniu magických zvitkov a poznania, a z času na čas aj dobrým skutkom, pri ktorých bolo treba okrem rozumu aj umenia meča. Zápisky zo svojej poslednej výpravy do škatule pridať nestihol, ale často jej rozprával, že ide o niečo veľžké. Nechystal sa tam prvýkrát. A jednal pritom s niekým od Mágov ríše dobra...
Chcela zistiť, o čom to celé bolo. Keď jej o tom Karnech hovoril, venovla mu málo pozornosti. Možno by jej to mohlo pomôcť pri jednaní s tými dvoma „vznešenými“ elfmi. Možno by našla aj nejaký kúsok mozaiky. Bolo jej veľžmi zvláštne, že sa celá tá úžasná organizácia Mágov ríše dobra rozhodla zastaviť Dhakalovu sektu dvoma mágmi a hŕstkou žoldnierov. Bolo to veľžmi málo. Toto nebol ich štýl, pamätala si to ešte z ich nájazdov na Baen. Mali tí dvaja niečo, od čoho závisela celá misia alebo boli iba predvoj? Potrebné obete, ktoré by vykonali prieskum, než by smrť pretrhla telepatické spojenie? Aedram nevedela. Rozhodla sa zahĺbiť do Karnechových poznámok a vyhľžadať tie, ktoré sa týkali jednaní s mágmi ríše dobra.
Medzi tými nepodstatnými vecami, akými boli Karnechove zápisky o flirte s krčmárkou, ktorými chcel zrejme pobaviť možných čitateľžov, alebo nudnými zápiskami o obchodovaní sa jej predsa podarilo čosi nájsť. Čítala hlavne tie s novším dátumom, ale potom jej padol do ruky starý zažltnutý papier datovaný ešte predtým, než sa stretli. Opisoval v ňom stretnutie s krásnou elfkou, aj to ako márne sa ju pokúšal zviesť a bolo mu úplne jedno, že má snúbenca... Napriek tomu, že s ňou napokon nič nemal a zoznámila ho aj so svojím snúbencom, zostali si veľžmi blízki. Rozumeli si v mnohom. Obaja študovali staré legendy, napokon ona aj jej snúbenec boli od Mágov ríše dobra...
Aedram precedila cez zuby množstvo nadávok. Mnohými z nich dnes už častovali ju samotnú v Taenskej perle.
Tá suka! Vedela veľžmi dobre o koho ide, tá Karnechova duchovná sestra bola Nys. Forsettiho Nys. Ľžadová Nys. Nys, ktorá sa jej zastala v Taenskej perle len preto, aby jej dala najavo ako veľžmi ňou pohŕda. Nielen Nys dokázala čítať v mysliach. Vedela to aj Aedram, hlavne ak si niekto nedal pozor, aby svoje myšlienky zakryl. Nys si tentokrát pozor nedala. Naschvál?
Aedram sa zhlboka nadýchla a trochu sa upokojila- konieckoncov, ona a Karnech, áno ona a Karnech boli silní, milovali sa... Nys im to nemohla vziať, nemohla to mať. Aedram na chvíľžu zavrela oči- len ona a Karnech a na inom vtedy nezáležalo. Nie, nežiarlila na Nys, ani na to, že keď jej Karnech povedal, že má stretnutie s Mágmi ríše dobra , stretol sa pravdepodobne s ňou... Len nerozumela. Nechápala ako mohol toľžko veriť pokryteckej zmiji od Mágov ríše dobra. Čím ho opantala? A vedel o tom Forsetti?
Náhle si tú krutú zhodu náhod uvedomila. Nemohol to vedieť, rovnako ako Nys teraz nemohla tušiť, že je Aedram Karnechovou vdovou. Mágovia ríše dobra v jednaní s ínými nepoužívali svoje pravé mená. Rovnaký zvyk mal, čo sa týka jednaní v osobných záujmoch, Karnech. Aj jej raz vysvetľžoval prečo. Utkvel jej v pamäti hlavne argument, že nemusia všetci vedieť kým vlastne je a naopak, nie všetci musia vedieť čo robí. Vtedy jej to prišlo hlúpe, teraz sa jej to celkom páčilo. Dávalo jej to výhodu.
Aedram pocítila náhly pocit spokojnosti. Vytriedila si všetky zápisky neskoršieho dátumu s Lugom a Brenne. Brenne- Aedram ani neprekvapilo, že toto svoje meno v jednaní s nimi nezmenila.

Aslag pomaly sypal jemný rozdrvený prášok do flakónikov. Hlavne, aby sa mu netriasli ruky, toto už dlho nerobil. Bol nahý, posiaty mnohými jazvami z rôznych bojov a rituálne pokreslený runami.
Oheň vo Valborginom laboratóriu, ako to ona volala, plápolal a sušené zväzky bylín zavesené na drevenom tráme kreslili v jeho svite na stenách fantaskné tvary.
Aslag mrmlal modlitby a sústredil sa na rituál.
Posledná prísada- dubová kôra, pýtala požehnanie boha sily. Dielo bolo dokonané.
Aslag pozoroval tri malé flakóniky a modlil sa, aby bola receptúra, ktorú si pamätal, sprvávna... Samozrejme, že bola. Jeho strýko mu toto tajomstvo vštepil veľžmi pečlivo. Tajomstvo šialenstva a tajomstvo moci Thurisar- nápoj berserkerov.
Avšak Aslag na flakóny aj tak pozeral s nedôverou- bál sa, že zle odhadol množstvo prísad. Dubová kôra bola tá najbezpečnejšia. Nápoj berserkerov obsahuje silné jedy a halucinogény. Huby a byliny, ktoré vo väčšom množstve mohli spôsobiť smrť samy o sebe.
Ale Aslag sa predsa rozhodol. Vzal dýku, ktorá dovtedy odpočívala na stole a porezal sa ňou na hrudi. Obeť za obeť. Krv za požehnanie nápoju. Pomaly mu stekala po prsiach. Aslag si ňou pomazal ruky a tvár. Zdvihol ruky k nebesám a v šialenom tempe odriekal modlitby k bohu vojny a moci vo svojom hrdelnom jazyku. Opakoval rytmické slová stále hlasnejšie, prosil aby sa jeho energia, energia jeho krve, vzniesla až k hraniciam ľžadových riek, kde sídlil pán boja. Prosil, aby bolo požehnané nápoju moci... Prosil, svoje prosby už kričal. Ešte jeden výkrik. A potom sa vyčerpaný zrútil na zem...
Bol pri vedomí, prudko dýchal, ale nebol schopný sa ani pohnúť... A jeho vedomie premkla neopísateľžná radosť- rituál prebehol správne. Bol unavený ako divoké zviera uštvané po dlhom behu, len ležal a pozoroval oheň...
A vtom ktosi prudko otvoril dvere a rozbehol sa k nemu... Valborg. Nerozumela, čo sa deje. Kľžakla si k nemu, nahmatala mu pulz, kontrolovala reakcie...
- „ Pri diabloch Aslag! Čo sa tu stalo?!“
Aslag začal pohybovať perami, chcel ju upokojiť, ale nedokázal vydať žiaden zvuk. Valborg očami prebehla miestnosť. Všimla si po stole porozhadzované prísady do Aslagovho lektvaru. Vydesilo ju to ešte viac. Pozorne opäť Aslaga prehliadla- nemal príznaky toho, že by niečo z toho požil... Ale zdanie mohlo klamať. Aslag bol veľžký chlap, nemuselo sa to prejaviť tak zreteľžne. Okrem toho, nevedela čo požil a koľžko toho požil... Každopádne to, že bol dorezaný a celý od krve nasvedčovalo tomu, že nemohol byť pri zmysloch. Vrhla zúfalý pohľžad na zväzky bylín. Ktorú použiť? Zvykla liečiť následok samotnou príčinou, ale teraz naozaj nevedela...
- „ Val-. Valborg...“
Jej pohľžad sa opäť vrátil do jeho tváre. Ostala opäť prekvapená, keď sa zahľžadela do jeho očí. Boli jasné- Aslag bol pri zmysloch. Čo sa to ale pri diabloch udialo? Vedela, že sa dorezal sám, ale prečo potom...? Ak nebol oblúznený bylinami... Naozaj nebol pod vplyvom rulíku ani lastovičníku, ani...?
- „ Som pri tebe Aslag. Už je dobre...“
- „ Nemala si sem chodiť. Nemala si to vidieť...“
- „ Kričal si.“
- „ Samozrejme. Musel som kričať, dokričať sa k hraniciam Trymheimu. Myslel som, že nebudeš počuť..“
- „ Tak to teda je! Jeden z tých tvojich barbarských rituálov?! Aslag Skaeldson Thurseeh nespávam tak tvrdo...“
Aslag chytil jej drobnú ruku, ktorou ho hladila po tvári. Nič nevravel. Nežne na Valborg hľžadel a usmieval sa.
- „ Dopekla aj s tebou pomätený Thurisar! Čo si to tu stváral!? Dúfam, že si nič z toho, čo je na stole nepožil. Pri niektorých z tých bylín ti už nestíham podať protijed!“
Kričala na neho, veľžmi dobre vedel, že od strachu. Bála sa o neho. Keby ju on našiel niekde nahú, dorezanú a celú od krve vydesil by sa rovnako...
- „ Nič z toho som si nedal Val...“
Verila mu. Videla to na jeho očiach.
- „ A tá rana? “
- „ Obeť za obeť. Nič iné...“
Zachmúrila sa, nerozumela tým jeho thurisarským rituálom. Mnohé boli veľžmi podivné. Mnohé jej vysvetľžoval a o mnohých mlčal.
- „ Idem po vodu. Vyčistím ti ranu a zmyjem z teba krv.“
- „ Je pripravená na lavici.“
Valborg pozrela smerom do rohu miestnosti. Na lavici bola naozaj pripravená misa s vodou a vedľža pruh čistého plátna.
- „ Myslel si na všetko...“
Mlčky sa usmial a pobozkal jej dlaň. Postavila sa a priniesla vodu s plátnom. Potom podišla k veľžkej skrini s poličkami. Boli na nej knihy, teda dva regále boli vyhradené pre knihy. Zbytok bol vyhradený rôznym flakónikom, fľžaštičkám a téglikom. Vzala maličkú štíhlu fľžaštičku zo zeleného skla a vrátila sa k Aslagovi, ktorý sa medzitým ako tak pozviechal a oprel sa chrbtom o bočnú dosku stola. Valborg naliala do vody obsah malej fľžaštičky. V miestnosti zavoňala zmes byliniek. Voda dostala zelenkastý nádych.
- „ Bude to trochu štípať.“
- „ Viem. Vždy mi to hovoríš.“
Pomaly mu začala vymývať ranu. Nebola veľžmi hlboká. Len škrabanec tiahnuci sa Aslagovi cez prsia. Koľžký už?
Keď mu začala stierať krv z tváre chytil jej ruky. Vzal látku a hodil ju do misy s vodou. Bozkal ju. Milovali sa priamo na podlahe Valborginho malého laboratória. Koľžkýkrát?
Zostali ležať na zemi. Ona pritisknutá k jeho boku...
- „ Aslag povedz, čo si robil v mojom laboratóriu? Čo je v tých flakónikoch na stole...?“ - - „ Toto je jedna z tých vecí, ktoré ti nepoviem. Nechápala by si...“
- „ Ale...“
Umlčal ju dlhým bozkom. Usmiala sa.
- „ Ja ti aj tak nikdy nebudem úplne rozumieť. Si Thurisar.“
- „ Som Thurisar.“
Tentokrát ho pobozkala ona. A potom mlčky ležali nahí na zemi. Na ako dlho?

Olej v lampičke na stole pomaly dohorieval. Aedram odložila posledný list papiera. Bola už veľžmi unavená. A zároveň veľžmi spokojná. Zistila toho dosť na to, aby mohla byť.
V poslednom období svojho života, než zmizol, Karnech skúmal hlavne astrálnu projekciu. Hľžadal spôsob, akým by sa v astrálnom tele mohla čo najjednoduchšie používať mágia. Len tí najlepší vedeli v takomto stave robiť bežné činnosti, no nikto nedokázal v takomto tele udržovať koncentráciu aj na kúzla. Toto sa Karnech snažil rozlúštiť- nájsť kľžúč k bezpečnému cestovaniu astrálneho tela, bez toho aby stratilo moc sa magicky chrániť. Mnoho nebezpečného číhalo v tomto nebytí, hlavne ak sa niekto priblížil k bráne medzi svetmi- z času na čas čosi mohlo prekĺznuť... O tomto tak často diskutoval s Nys. Bol by to neuveriteľžný objav.
Ale toto nebola jediná vec, ktorú Aedram objavila. Našla ešte asi tri rôzne spisy o návrate Dhakala a jeden o tom ako bol vyvrhnutý do medzipriestoru- do žalára. Všimla si aj zápisky, v ktorých si o tom robil Karnech nejaké poznámky... Ale bola veľžmi unavená.
Rozhodla sa, že si to ešte pred cestou podrobne pozrie alebo skôr ukryje a vezme so sebou. Oči sa jej zatvárali.
Schúlila sa v Karnechovom kresle do malého klbka, hlavou jej prebleskla myšlienka na to, čo mu sľžúbila. Zavrtela sa a zaspala. Lampa dohorela...


 Přidat komentář 




› Online 3


O nokturnu

Nokturno je místem pro všechny milovníky fantasie, dobrého počtení a rozumné rozpravy.

©1999-2022 Skaven

Shrnutí

komentářů: 14762
článků: 557
obrázků: 3652
dílek: 6382
autorů: 862