Nokturno.net / tvorba / dílko

Vtedy keď sa sen obrátil na druhú stranu,
oslovila ma zvláštna bdelosť.
Bol si to ty, čo mi zatarasil všetky cesty,
bolesť ma vysala do dna,
po spŕške narástli mi kruhy spomienok.
Bol si to ty, čo mi vložil otáznik do srdca,
zostala som pohodená,
v kalnej rieke nedovidela na dno,
nevedela nazvať dážď dažďom.

Čakám na slnko, viem že raz vyjde,
budem nosiť v sebe tú pieseň,
nepremočím sa celá, neprestanem sa usmievať,
nebude ma chladiť samota, rozfarbia sa mi ulice,
v nemom filme nebudem musieť viac hrať pantomímu.
Padne prítomnosť, ako na fronte..
pôjdem tam, kde ma tvoja ostrosť už len otupí.
navždy zostane „ vtedy “- čiernobielou minulosťou.