Nokturno.net / tvorba / dílko

Prečo by mala niekoho počúvať? Keď jej bolo najlepšie, niekde v  tichu. Keď nemusí počúvať všetky tie hlasy ktoré, len rozkazujú? Nielen kvôli tomu, ale aj kvôli iným veciam sa vybrala do neďalekého bunkru, odkiaľž strieľžali vojaci vo vojne.

Bolo tam ticho, pekne a naokolo nikoho nebolo, tak vytiahla cigaretu a zapálila si. Rozmýšľžala nad zajtrajškom – čo sa jej oplatí vôbec niekam ísť, ale vyrušili ju veľžké mračná ktoré sa rýchlo pohybovali k  nej.
Bolo jej jasné že bude búrka, ale ani nepomyslela že by mohla rýchlo ísť domov. Miesto toho počkala dokým začne pršať, a až potom sa schovala do bunkru na ktorom vtedy ležala.

Vytiahla svoj zošit a začala písať, ako sa snažila po druhý krát zabiť, len preto, lebo jej po druhý krát zomrel ďalší kocúr. Nemala ho nejako veľžmi veľža rokov, ale mala zvieratá veľžmi rada, lebo oni nehovorili a sem tak niečo zo seba vydali. Znie to trochu hlúpo že pre mačku sa chcela zabiť, ale jej to tak nepripadalo. Proste niekoho blízkeho stratila a chcela aby už nemusela zažiť niekoho druhého a omnoho viac bližšieho smrť.

Pomaly písala akú nenávisť cíti, ako by chcela zomrieť aby už nič necítila. Rozmýšľžala či má z  vrecka vytiahnuť nožík a podrezávať sa, ale v  tom daždi zazneli aj hromy a blesky, ktoré jej dávali silu aby znovu mohla zažiť Túto nádheru a vidieť ďalšie blesky.

Nakoniec asi po dvadsiatich minútach sa rozhodla že pôjde domov, a bolo jej jedno či v  tej silnej búrke do nej trafí nejaký blesk, bola by len rada. Ale netrafil, a ona si to už ani neuvedomovala keď prišla domov, lebo sa prezliekla a išla písať tento svoj síce nudný a trápni, ale príbeh.
PS: tento príbeh je skoro celý vymyslený, trochu som tam dávala skutočné veci ako ten bunker vojakov a že my zomreli dva kocúry, ale žiadna samovražda z  toho nebola.