Nokturno.net / tvorba / diskuze

Dejstvo prvé

Išiel som po parku a svetlo lámp sa hmlisto odrážalo od napadaného snehu. Nohami som rozkopával záveje snehu a z času na čas poťahoval psa za vodítko usmerňujúc ho v pohybe a stále som premýšľžal nad tým rozhodnutím , stále som sa nevedel rozhodnúť či som spravil dobre. Sneh už prestával lenivo padať na okenice oblokov , a začal silno fúkať a pichať ma do tváre .A vtedy mi to došlo , nie nerozhodol som sa dobre , bolo to asi najhlúpejšie rozhodnutie v mojom živote!!! Prečo pre božie zmilovanie som len zobral psa na prechádzku v –20 stupňov?
Mohol som si doma v teple sedieť a robiť niečo iné. Vtedy sa na mňa pes so smutnými očami pozrel , a bez milosti ma roztrhal na kusy.

Dejstvo druhé

Bolo Slnečné chladné dopoludnie a Žigmund Komélius Kurlivský sedel v predposlednej lavici 9.C a na hodine matematiky a pozeral sa von oknom premýšľžajúc prečo práve on musí mať také hlúpe meno. V tom ho vytrhla zo zamyslenia učiteľžka :
„Žigmund , Aká je odpoveď na moju otázku?“
„Heh , hmm , Hus bol upálený v kostnici 1545“odpovedal Žigmund.
„No to je síce pekné ale toto je hodina matematiky.“ Odpovedala učiteľžka.
„Za to dostaneš mínusku .“
Žigmund odvrátil pohľžad späť von oknom premýšľžajúc nad tým ako je možné že aj keď sa o to snaží už 5 rokov ešte nikdy sa mu nepovedalo vybrať správnu odpoveď keď nepoznal otázku ani predmet. Pravdepodobnosť je svinstvo!

…

Na druhý deň o pol jedenástej sa Žigmund zobudil pretrel si oči, a s veľžkou radosťou zo štátneho sviatku sa išiel pozerať na TV.
„Včera vo večerných hodinách bol brutálne zabitý človek“ Zahlásil moderátor , ktorý mal síce ku saku miesto nohavíc boxerky , ale keďže sedel za stolom nebolo to vidieť.
„Pravdepodobne sa jednalo o útok útočne trénovaného psa“
„Hmm“ pomyslel si Žigmund a išiel to zajesť.

…

„Nazdar Žigi!“ Zahlásil najvyšší zo skupinky kamarátov ktorá prišla pre Žigmunda aby šiel vonku.
„Nejdeš s nami stavať snehuliaka?“
„Heh a nie sme na to trochu pristarý?“ opýtal sa Žigmund.
„Chceš mi povedať že len pre to že mám 17 rokov tak nemôžem stavať snehuliaka? To je diskriminácia!“ Povedal Lukáš najvyšší zo všetkých kamarátov.
„Keď už si odmietol snehuliaka , tak na poldeci s nami už ísť musíš!“ Pridal sa do debaty Fero ďalší zo skupinky kamarátov
Keď už schádzali dole schodmi vonku opýtal sa ich Žigmund.
„Počúvajte ma chlapci! A nedohodli ste sa vy tak na mňa náhodou?“
„Nieeeeeeeeeeeeee vôbeeeeeeeec“ Povedal Lukáš ironicky.
„Snáď si si nemyslel že naozaj chceme stavať snehuliakov“ Rozosmial sa Fero.
Vtom vyšli von a všimli si toho psa , veľžkého bieleho psa , premeriaval si ich chladnými hlbokými studenými očami a jeho srsť sa hypnotizujúco leskla na slnku , v tom prišiel k PET fľžaši chytil ju prednými labami a začal si na nej robiť dobre.

…

O dva dni neskôr sedel Žigmund v škole so svojej lavici a pod lavicou sa snažil nájsť spolužiakovo koleno a keď ho našiel z celej sily ho stlačil a spolužiak vyskočil do vzduchu a skríkol.
„Pre boha Peťo čo to robíš?“ Zahral prekvapenie Žigmund .
„Čo tam zase vy dvaja robíte?“ opýtala sa učiteľžka.
„Za to dostanete mínusku! Obaja!“
„Ty pako jeden , čo zase stváraš ? a vôbec koľžko ty už máš mínusiek?“ Spýtal sa Peťo.
„Dosť na to aby som si s nimi mohol doma vymaľžovať , prečo? “Odpovedal Žigmund.
„Pretože tvoja sestra ma krivé zuby , prečo asi?“ odpovedal Peťo.
Na chvíľžu Žigmund zmĺkol a zahľžadel sa z okna.
„Bože už zase je vonku ten čudný pes“ Povedal Žigmund.
„Hmm asi hľžadá fľžaše“ zasmial sa Peťo.
„Keby všetci psy boli ako on nemali by sme na ulici žiadne odpadky , videl si ako skončila tá fľžaša?“ pridal sa Žigmund.
V tom sa na nich pes pozrel uhrančivým pohľžadom , sadol si , a začal vrčať.

Dejstvo tretie

Bolo pravé poludnie a v mestskej banke sa práve úradníčka oliala kávou , nebolo by na tom nič čudné keby sa to nestalo necelú sekundu pred tým než do banky vtrhli dvaja maskovaný lupiči.
„Všetci na zem!“ Zakričal tučnejší z nich.
„A ani sa nehnite!“ Zakontroval druhý.
Prvý z lupičov prišiel k úradníčke hodil jej do ruky papierové vrecúško od McDonalda a zakričal:
„Okamžite sem navaľž peniaze“
„Dobre dobre“ Povedala vystrašená predavačka a začala na rýchlo vyberať hotovosť z priehradok okolo seba.
Po malej chvíli sa úradníčka vystrašene ozvala:
„Tu máte…“
„Tak málo? Čo to má sakra znamenať?“ Opýtal sa lupič nahnevane.
„Hlavný trezor je zamknutý a nemáme kľžúče , toto je všetko čo vám môžeme dať. “Povedala roztrasená úradníčka.
Lupič Jej nahnevane vytrhol vrecúško z ruky a spolu s kolegom vybehli von.
Asi dve sekundy po tom ako sa za lupičmi zatvorili vchodové dvere , otvorili sa dvere WC z nich vyšiel SBS – kár zazipsoval si zips nechápavo sa pozrel na uprené pohľžady ľžudí ležiacich na zemi a opýtal sa :
„Čo sa stalo?“

…

Vonku pre bankou nebolo ani nohy keď z nej s revom vybehli dvaja lupiči. Na konci ulice od parkovaná škodovka sa dalo do pohybu , a ne trávniku pred bankou sral pes , veľžký biely a huňatý.
„A takto dopadne každý kto sa Veľžkému Joe –ovi postaví do cesty “zakričal prvý lupič s čo najdrsnejším pohľžadom aký len dokázal spraviť , vytiahol pištoľž a psa zastrelil.

The End