Nokturno.net / tvorba / dílko

Chapter I: Cohen-ar- sabert

Otvoril oči a pokúsil sa zaostriť. Denné svetlo ho rezalo do očí a zo včerajšej noci si toho veža nepamätal. Bolela ho hlava- tak nezamenitežne tupo, že presne vedel z čoho... Dopekla, včera to znova poriadne roztočil. A teraz sa s ním točil celý svet. Stále ho pálili oči, ale už dokázal rozoznávať tvary a farby. O chvížu bude vidieť dokonale. Bol v hostinci vo svojej izbe, na mäkkej bielej posteli.
-" Neord. Neord to bolo úžasné... Si vážne dobrý..."
Ten hlas mu pripomenul, že v izbe nie je sám. Vlastne ho ten zachrípnutý hlas prebudil úplne. Z pohodlnej pozície na bruchu sa prevalil na bok, aby zistil kto to na neho hovorí. Nebol to hlas žiadnej z vyzývavých kňažiek lásky, ktorým platil za svoje služby obvykle, ani žiadnej z jeho o málo počestnejších mileniek. Zostal vežmi nemilo prekvapený. Bol zvyknutý, že sa v jeho izbe skoro ráno obliekali krásne vnadné a poriadne skazené ženy. A nie stará harpyja ako bola táto. Snažila sa na neho uškŕňať a čo najzmyselnejšie vkĺzavať do svojích luxusných handier, ale ak chcela prídavok, tak už bol príliš triezvy. Pri diabloch, u ktorého korbela to vlastne prestal počítať? Musel byť riadne sťatý, keď sa rozhodol platiť za sex takejto strige. Unavene vzdychol a natiahol sa po džbáne s vodou. Zatiaž nepovedal ani slovo, ona drmolila aj za neho.. Už iba čakal, kedy mu povie svoju cenu a vypadne... Bola skoro oblečená a venovala mu jeden zo svojich najlepších úsmevov zrelej dámy. Hodila na postež mešec.
-" Toto som ti dlžná. Sú to manželove ťažko vydreté peniaze... Musí sa vežmi snažiť, aby vo svojom kšefte obral čo najviac naivných hlupákov."
Povedala to s poriadnou iróniou v hlase.
-"...Ale ty si ich zaslúžiš viac. Ten starý tlstý bastard ma už dlho nedokáže uspokojiť... Keby som s ním robila to, čo s tebou asi by ho trafil šžak..."
Zamrkal. Takže ona platí jemu. To musel včerajšiu noc riadne chlastať. Áno, vedel že ostatní zápasníci to robia presne takto- nechávajú sa vydržiavať bohatými paničkami s množstvom zlaťákov, ale on si dokázal svoje pohodlie bez problémov vybojovať v aréne. Mešec vyzeral dosť plný- v duchu sa uškrnul, aspoň že sa to vyplatilo. Odpil si vody...
-" A myslíš, že by sme si to mohli niekedy zopakovať? Vieš..."
-"Nie nemyslím."
-"Ale..."
-"Žiadne ale. Choď a pochváž sa svojim priatežkám, že si strávila noc s jedným z najlepších zápasníkov Rhodiru- budú ti závidieť. Žiadna z nich ma nikdy nedostane a pre teba je pocta, že si ma mala aspoň raz. Si výnimočná."
-" Ach Neord. Naozaj nepríjmeš podobne štedré a napchaté mešce za trochu ochoty ako dnes? Taký šťavnatý bočný zárobok nemá žiadny iný víťaz z arény. No tak..."
-"Nie, naozaj nie! Nie som nato odkázaný ako Stigberd. Ten bol naozaj dobrý, ale nechal sa zhýčkať bohatou milenkou, že si sotva spomenie ako sa správne drží meč. Ešteže mu tá svätica podpláca usporiadavatežov, aby mu v turnajoch pripravili čo najžahšieho pavúka."
- " Nedopadneš ako Stigberd a ..."
-" Choď už žena! Už som povedal nie!"
Nešťastne a trochu nahnevane si vzdychla a vyšla z jeho izby. Naschvál buchla dverami. Dostala košom a to jej pýche nedovolilo odísť inak. Usmial sa- stavil by sa, že keď bude so svojím starým tlstým bastardom bude v duchu stonať jeho meno. Hoci nebolo až tak celkom jeho... Natiahol ruku po mešec a poťažkal ho. Je to asi tožko, čo by dostal za semifinále v turnaji na život a na smrť. Hoci už mal meno na to, aby sa mohol vyhnúť jatkám na život a na smrť- nidhogy, ako sa tento typ turnajov volal, mal najradšej. Boli najdrahšie a najdrsnejšie. Stačilo zvoliť zbraň, zbaviť sa strachu zo smrti a vydať zo seba všetko... Miloval to. Chcel zomrieť. Smrť ho priťahovala ako plameň nočných motýžov. Túžil po tom, aby ho spálila aj s jeho výčitkami svedomia. Aby spálila vinu, ktorú cítil voči Neordovi... Kvôli Neordovi hžadal smrť. Kvôli jeho sestre Nys lpel na živote a svoje súboje vyhrával. Neordovo meno si zvolil ako poctu priatežovi, seba a svoje meno zavrhol. Chcel zomrieť za Neorda, ale každé ďažšie víťazstvo venoval Nys. Položil mešec na nočný stolík a zavrel oči. On Neorda zabil. Bol to on a čo je najhoršie, ani nevedel prečo. Prečo to nebolo naopak? Neord bol skvelý šermiar a presne vedel, ktorý citlivý bod bol v danej pozícii najzranitežnejší. Boli skoro rovnako dobrí, ale Neord bol o málo horší. Inak by teraz žil on. Nevedel prečo sa do seba pustili, tú noc toho obaja popili veža. Neord bol výbušnejší, mohla to byť hlúposť. Inokedy keď sa len tak hlúpo doťahovali, bol tam vždy niekto kto im vynadal, aby si podali ruky. Tú osudnú noc tam niekto taký chýbal. A alkohol ich zbavil príčetnosti. On a Neord boli nezvyklá dvojica. Obaja boli elfovia, ale v ich rodnom meste si z nich uťahovali, že myslia ako barbari. Nebolo to celkom tak. Neboli to žiadny nevzdelaný tupci, mali len radi divokosť a slobodu. Nechceli byť ako ich zámožní filozofujúci otcovia, čo trávili večery tým, že počúvali poéziu a viedli reči o politike. Oni chceli viac, chceli dobrodružstvo. Hoci boli divokí, v ich meste ich mali radi. Volali ich vlčí synovia. Obaja boli hraničiari a v stopovaní boli najlepší. Hoci pre to mal väčší cit Neord. Bol ako jeho brat, ako brat. A Nys jeho mladučká sestra bola ako jeho hviezda... Zabil ho v súboji. Ráno sa prebral v lese a bol celý od krve. Nevedel komu patrila, až kým sa nezjavil v meste. Povedali mu to tie chladné pohžady... A potom Neordov otec. Jeho oči, na tie nikdy nezabudne. boli plné sĺz a bezmocnosti. Nekričal a nechcel ho zabiť, jednoducho to povedal a potom zhrbený mlčky odišiel. Vtedy sa v ňom čosi zlomilo a zalial ho zúfalý pocit viny. Prečo to nebolo naopak? Prečo sa to vlastne stalo? Chcel zmiznúť a rozletieť sa na milión kúskov. Namiesto toho šiel domov. Matka plakala a otec sa o tom chcel stále rozprávať. Stále dokola. Nezniesol to a tak odišiel. Vlastne pred tou vinou chcel ujsť. Začať nový život. To druhé dokázal, to prvé sa mu nikdy nepodarí. Bolo to tak dávno... Otvoril oči a hodil mešec o zem. Dosť bolo spomienok... Prehrabol si rukou vlasy. Nemal ich dlhé ani svetlé ako väčšina elfov v jeho vetve. Naschvál. Vežmi rýchlo zistil, že dlhé vlasy sú v boji nevýhoda. Áno, vyzeralo to efektne na divochoch, ktorí mali cez dva metre, široké plecia a zopár jaziev a ich strapatá hriva žiarila ako pekelný oheň. Thurisarania boli naozaj skvelí bojovníci...On nebol Thurisar, bol elf- pochopil že keď ho začal niekto ťahať k zemi za vlasy a druhou rukou mu drtil zápästie, bolo ťažké vožnou rukou zasiahnuť citlivé miesto. Obvykle to potom schytali oči. Preto boli jeho vlasy teraz krátke asi tak po plecia a nosil ich hladko zčesané dozadu v malom kožou zviazanou copíku. Na tmavo si ich zafarbil, aby aspoň trochu oklamal svoj elfí výzor. Po rokoch strávených v Rhodire sa mu to skoro podarilo. Už zďaleka nevyzeral ako jemný elf. Prezrádzali ho len krásne črty tváre a zašpicatené uši. Vyzeral akoby stratil všetku svoju vznešenosť, kultivovanosť a civilizovanosť. Život, akým žil teraz si to vyžadoval. Život v Rhodire si to vyžadoval. Rhodir nie je mesto pre elfov. Nie pre tých, čo by radi spasili svet a skoncovali s utrpením... Konečne vyliezol z postele a navliekol si pohodlné kožené nohavice. Boli z kvalitne opracovanej poddajnej mäkkej čiernej kože. Na ramená si dal dva široké strieborné náramky, v ktorých boli vyryté runy moci a úcty. Vyrobil ich pre neho jeden Thurisar, teraz už jeho priatež. S Aslagom sa prvýkrát stretli v aréne v nidhogu- vo vyraďovacích zápasoch v druhom kole. V prvom a druhom kole sa zápasí len o život, peniaze prídu až potom. Ak bojovník prežije prvé sve kolá, stávka sa mu vracia- publikum alebo jeho samotný súper môžu v prípade jeho porážky rozhodnúť, že mu venujú život. Dovtedy nie. Dovtedy je jediným pravidlom smrť. Smrť pre porazeného. Smrť ak toto pravidlo porušíš. Našťastie pre oboch to bol až príliš vyrovnaný súboj. On aj obrovský Thurisar padli vyčerpaním. To sa predtým a ani potom v nidhogu nestalo. Nikto nevedel, čo s tým. Skvelý súboj, ale bez víťaza. Nechali ich žiť a odnisli k felčiarovi. Usporiadatelia čítili, že ich dvoch si obecenstvo zapamätá a bude ich milovať. Ich inštinkt bol správny presne ako ten, ktorý žraloka navedie na pach krve. Aslag aj Neord sa čoskoro stali miláčikmi davu. Už nikdy sa ale proti sebe nepostavili v nidhogu. Stali sa priatežmi a až príliš dobre si uvedomovali, že remízu mohli uhrať len raz. Potom, čo Aslag skončil so zápasmi a začal sa naplno venovať svojej starej vášni- kováčstvu a novej láske- Valborg, zostal Neord najlepším. Keby chcel, mohol mať vplyv a moc, s jeho inteligenciou a vystupovaním by dokázal rozpletať tenké nitky politických intríg, ale jedinou jeho túžbou bolo zmyť zo svojich rúk krv pravého Neorda, ktorého zabil... Dokráčal bosými nohami k oknu a vyhliadol von. Býval na najvyššom štvrtom podlaží a mal výhžad priamo do prístavu. Presne na miesto, kde kotvili obchodné lode. Na zátoku Cohen-ar- sabert, kde sa do mora vlievala široká rieka Taen, po ktorej sa dalo plaviť proti prúdu ďalej do vnútrozemia. Zaostril zrak, aby lepšie videl. Jedna loď kotviaca v Cohen-ar-sabert ho zvlášť zaujala. Bola štíhla a menšia ako ostatné lode. Zdala sa byť rýchla. Mala len jeden sťažeň a pripomínala skôr loď, aká sa plaví po kžukatých riekach než po mori. Bledomodrú plachtu ešte nikto nezvinul, práve s tým začali. Pokrčil plecami. Dnes ho čakal menší šermiarsky turnaj. Potreboval sa pripraviť, možno sa na tú loď pôjde pozrieť večer do prístavu, ale teraz... Vzal si tepané chrániče na predlaktia, ktoré mal položené na masívnej dubovej komode a začal si ich pripínať...