10.09.10 | Donar Tyr, @, další tvorba | 2204 x | vypínač
Vyrezaná z dreva brezy.
Tvarovaná z porcelánu.
Vypchatá bielym papierom
a nepokreslená...
Bledá bábika.
Mojej bledej kože
dotýka sa iba luna
bielymi prstami.
Krehne mi telo.
Na riasach kvapky miezgy,
zaslepia mi oči hneď po ránu,
tak, že neviem kto vlastne som
a či s menom alebo bez mena?
Iba bábika...
čo všetko dať môžem?
Kúsok srdca, nosa, lona...
Za dušu s tepom a oči s iskrami.
Bábika má iba málo.
voľný verš svoboda deprese strach naděje humor město přetvářka fantasy bolest hrůza zima marnost čas pocit momentka x jen tak smutek sobota realita mládí ... nenávist poezie emoce haiku život . touha příroda sex cesta beznaděj * zoufalství zklamání erotika láska vzpomínka aa noc .. pocity povídka antilistí horror vztahy smrt samota sen tma vztah temnota krev podzim srdce les osud vyznání horor žena
Nokturno je místem pro všechny milovníky fantasie, dobrého počtení a rozumné rozpravy.
©1999-2023 Skaven
komentářů: 14766
článků: 557
obrázků: 3653
dílek: 6424
autorů: 864