Nokturno.net / tvorba / dílko

Vidím ťa už iba za sklom-
si taký krásny.
Bol si môj.
Ak by ma teraz chceli zatknúť,
tak nájdu milión odtlačkov prstov
ako hladím sklo.
Už iba sklo.
Som hriešnica na výsluchu
za vraždu nášho vzťahu...
Ako som to spravila?
Vidím ťa tam niekde za hmlou
v starej básni.
Ten príbeh je už len tvoj.
Kapitola piata: Svojím buď.
A moje ruky prejdú si ohnivým krstom-
vypáli spomienky na tvoje telo.
Teplúčke telo.
Som kajúcnica v tmavom rúchu
a srdce nosím z ľadu,
za to, že som nás oboch zranila.