14.10.06 | maria, @, další tvorba | 1852 x | vypínač
Už som prešla celú záhradu
a zodrala vetchú obuv.
Už som prešla celým nádvorím
a poztŕhala v mučiarni okovy.
Rozplietla som zlatovláske vrkoče
a zmárnila princove snahy.
Našla som ružu, krásnu,
v mojich rukách však našla záhubu,
zčernela na uhoľž.
Dali mi do rúk dýku
a núkali krásu večnej smrti.
Zborili mi mosty
a roztrhali vzácne mapy,
cesty zahradili zrkadlami.
Vzali mi veľža,
ale ja im za to ešte viac.
Už sa ma nezbavia
Jedine že by sa princ naučil lietať…
život sobota antilistí humor příroda cesta fantasy sex bolest zklamání povídka hrůza naděje jen tak tma .. láska vzpomínka srdce sen realita žena noc smutek přetvářka momentka temnota vztah zima deprese * haiku město horor vztahy marnost x krev mládí ... voľný verš poezie emoce horror svoboda touha čas vyznání smrt erotika nenávist les beznaděj pocity pocit podzim . osud aa zoufalství samota strach
Nokturno je místem pro všechny milovníky fantasie, dobrého počtení a rozumné rozpravy.
©1999-2024 Skaven
komentářů: 14769
článků: 557
obrázků: 3653
dílek: 6445
autorů: 866