07.10.06 | maria, @, další tvorba | 2394 x | vypínač
Kdesi v hĺbke komnaty môjho srdca
horel raz oheň, vatra storaká…
Neviem, čo sa stalo,
Možno ho udusili špinavými handrami.
Možno ušľžapali, udupali,
Či azda vodou z kaluže zaliali?
Ostala len pahreba…
Ani len kúsok tlejúci..
Kto to urobil?
Kto???
Kam zmizol ten oheň?
Kam jeho svetlo?
Kde sa podelo to teplo?
Kto to urobil…
Kto..?
A možno, že…
Možno ja som ho udupala,
Možno ma pálil,
Možno mi oči oslepoval..
Áno, predsa som to bola…
ja
, linkuj! 
, jagg 
mládí podzim cesta poezie příroda samota ... vztahy povídka . pocity naděje smrt momentka smutek antilistí vztah voľný verš osud žena erotika aa bolest přetvářka sex svoboda x nenávist tma sen * čas deprese les emoce vyznání pocit fantasy hrůza haiku krev láska zima temnota zklamání jen tak marnost zoufalství horror sobota touha strach horor srdce humor realita beznaděj .. město vzpomínka noc život
Nokturno je místem pro všechny milovníky fantasie, dobrého počtení a rozumné rozpravy.
©1999-2026 Skaven
komentářů: 14788
článků: 557
obrázků: 3653
dílek: 6519
autorů: 867