07.10.06 | maria, @, další tvorba | 2061 x | vypínač
Kdesi v hĺbke komnaty môjho srdca
horel raz oheň, vatra storaká…
Neviem, čo sa stalo,
Možno ho udusili špinavými handrami.
Možno ušľžapali, udupali,
Či azda vodou z kaluže zaliali?
Ostala len pahreba…
Ani len kúsok tlejúci..
Kto to urobil?
Kto???
Kam zmizol ten oheň?
Kam jeho svetlo?
Kde sa podelo to teplo?
Kto to urobil…
Kto..?
A možno, že…
Možno ja som ho udupala,
Možno ma pálil,
Možno mi oči oslepoval..
Áno, predsa som to bola…
ja
beznaděj čas marnost život smutek vzpomínka touha zklamání aa osud .. láska erotika smrt noc zima poezie naděje zoufalství realita žena humor deprese příroda horror jen tak sobota * město horor x temnota voľný verš . srdce tma pocit cesta povídka nenávist pocity antilistí sen momentka hrůza strach mládí svoboda krev samota vztahy podzim haiku přetvářka vztah les ... emoce fantasy sex bolest vyznání
Nokturno je místem pro všechny milovníky fantasie, dobrého počtení a rozumné rozpravy.
©1999-2024 Skaven
komentářů: 14769
článků: 557
obrázků: 3653
dílek: 6445
autorů: 866