01.10.06 | maria, @, další tvorba | 1898 x | vypínač
Stácam sa vo víre nekonečných myšlienok
myšlienok bezodných a temných
Kráčam červenou záhradou,
z jej zapadlých útrob
hľžadia
na mňa vekom oplakané
hroby
Tá červená.. je to krv?
v šere vyzerá
tak čierna, tak čierna…
Schádzam z blatistej cesty
obzerám si náhrobky
a hľadžím na jeden s menom
mojím menom
ich oči ho už videli
a plakali v šere
čierne slzy, čierne slzy…
Klopím zrak
otáčam sa do minulosti plnej
nikdy nekončiacich otázok.
Život je Krv
v šere tak čierny,
tak čierny…
voľný verš . humor marnost bolest město * .. zima sen vztahy hrůza erotika pocit mládí sex přetvářka horor vyznání srdce noc pocity cesta momentka x sobota láska samota strach příroda fantasy smutek krev antilistí deprese ... vztah beznaděj čas tma horror naděje realita jen tak podzim svoboda temnota smrt žena vzpomínka život haiku povídka poezie zoufalství nenávist les emoce touha aa zklamání osud
Nokturno je místem pro všechny milovníky fantasie, dobrého počtení a rozumné rozpravy.
©1999-2024 Skaven
komentářů: 14769
článků: 557
obrázků: 3653
dílek: 6445
autorů: 866