Nokturno.net / tvorba / dílko

G.O.W.M.B.




Kedysi dávno, keď ešte po oblohách lietali draci, po lesoch sa preháňali elfi a v krajinách vládli králi, žili v jednej dedine pri tajomnom lese obyvatelia, ktorým sa nepáčil život v meste. Bola to výnimočná dedina. Jej obyvateľžstvo bolo zmiešané z rôznych rás. Žili tu Barbari, Elfi a Krolovia. Medzi sebou si vychádzali dobre a ich spolunažívanie bolo jedinečné.

Dohoda
Z kraj dediny býval Wargrok. Bol to barbar. Statný urostlý chlap, ktorý si musel zväčšiť dvere od domu, aby sa vôbec dostal dnu. Mal dlhé kudrnaté hnedé vlasy, čierne husté obočie, hnedé oči, štíhlejšiu tvár, špicatú bradu, z ktorej mu vyrastala hustá brada. Wargrok bol jedinec, ktorému rodičov zabili páni počas poľžovačky na jeleňa. Odvtedy sa oň starali obyvatelia dediny. A aby sa mu nestalo niečo podobné ako jeho rodičom tak väčšinu svojho času strávil v lese. Postupom času sa z neho stal veľžmi dobrý hraničiar. V lese sa vyznal tak že sa tam mohol pohybovať poslepiačky. 6il z toho čo ponachádzal a potom to popredával. Veľžmi rád sa túlal po okolitej krajine. Jedného dňa ho to však prestalo baviť. Šiel navštíviť svojich dobrých priateľžov. Najprv ho nohy zaviedli k Osimovi. Bolo to dosť pochopiteľžné. S ním sa totiž stretával najčastejšie. Za prvé Osim bol tiež barbar, ale jeho rodičia mu najviac pomáhali v ťažkých situáciách. Boli to veľžmi dobrý kamaráti. Wargrok sa postavil pred dom a mocne zakričal:,, Osim poď von´´. A&# malú chvíľkuž vybehol Osim. Jeho kratšie rovné zrzavé vlasy len plachtili ako Bežal dole schodmi k Wargrokovi. Tvár mal bacuľžatejšiu oproti Wargrokovi. Na nej sa mu nachádzali modré oči, ktoré boli záhadné ako sám oceán. A medzi nimi mal trocha zahnutý nos. Síce nemal takú postavu ako Wargrok, ale za to bol obratnejší. Pribehol k Wargrokovi a povedal: No čo mi chceš?´´ ,, To neviem, musíme niečo vymyslieť inak sa unudím k&# rti.´´ vážne povedal Wargrok. Osim sa nadýchol a povedal:,, Mňa nič nenapadá, ale môžeme ísť za ostatnými a s&# mi sa na niečom dohodnúť. ´´ ,, Môžeme. ´´ odfrkol Wargrok. A sa vydali za ostatnými. Wargrok stále premýšľal nad tžým čo budú robiť ale nič ho nenapadalo. O malú chvíľžu prišli k Beowi. Beo bol krásny, štíhly, vysoký elf. Mal dlhé biele vlasy, ktoré mal zapletené do copíkov. Tvár mu zdobili modré oči a úzky nos. Práve ho zastihli na záhrade ako sa trénoval v streľžbe lukom. Darilo sa mu celkom dobre. Každý šíp zasiahol terč. Aj keď nie vždy do stredu. Určite bol z ich partii najlepší strelec. ,, Beo, poď sem prosím ťa,´´ Prihovoril sa mu Osim . Beo si dal luk cez plece, vydal sa k&# rču vytiahol všetky šípy, dal si ich do tulca a vydal sa k nim.,, No čo, čo je,´´ spýtal sa Beo ako náhle prišiel k&# m.,, Poď s nami za ostatnými, musíme vymyslieť čo budeme robiť, inak sa asi zbláznim,´´ oznámil mu Wargrok. Po veľmi malžej chvíli premýšľžania Beo súhlasil. A&# k sa vydali za ďalším kamarátom. Ako u ďalšieho sa zastavili u Maltina. ,, Hej, Maltin poď von.´´ zvolali naňho všetci traja. Po dlhšej chvíli Maltin vybehol von. Bol ešte ospalý, lebo ešte pred chvíľouž vo sne naháňal mladé dievky s&# orými by si zašantil. ,, Čo je, čo vy nemáte na práci nič iné, ako len druhým ničiť pekné sny?´´ ako aj Wargrok a Osim tak aj Maltin bol barbar. Postavou sa podobal na Wargroka, ale jeho hnedé oči a špicatý nos ho od neho rozlišovali.,, Poď s&# mi za Gorkom .´´ ,,Prečo? ´´ zívol Maltin. Chytili ho za ruky a povedali že mu to povedia až keď budú všetci, že na to nemajú celý deň. Tak šli za Gorkom. Ako náhle prišli k domu už počuli,, bum, bác ,tresk´´ a zem sa im otriasala pod nohami. Rýchlo sa išli pozrieť tam odkiaľ to pochžádzalo. Zabehli za Gorkov dom a uvideli ako sa tam Gork váľžal pri strome. Gork bol dvojnásobne väčší ako bol Wargrok alebo Maltin. Bol totiž krol. Škaredý a ušatý. Na hlave mal tri vlásky. Tie mu trčali ako konáre ovisnutej vŕby. ,, Gork, čo to robíš na tej zemi?´´ povedal Beo a usmial sa od ucha k . ,, Spadol som.´´ zahundral Gork. A&# ázal na ten strom pri ktorom ležal. Bola na ňom mačka. Všetci sa zasmiali. ,, A čo si tam robil?´´ spýtal sa ho Osim. ,, Ham, ham,´´ a Gork ukázal na mačiatko ktoré sa na samom vrcholci mohutného dubu triaslo ako osika. Osim v okamihu vyskočil na najbližší konár a konár po konári sa dostal k mačiatku. Chytil ho do svojej náruče a zliezol s ním na zem. ,, Žiadne ham, am, ani sa ho nedotkneš, rozumieš?´´ skríkol na Gorka Osim. Keď sa všetci uklidnili Wargrok pomaly vysvetlil prečo sa vlastne všetci tak rýchlo zozbierali. ,, Kto má teda nápad?´´ vyhŕkol Wargrok. Všetci boli ticho. A m t čista jasna ako keď sa na oblohe objaví blesk ozval sa Beo: ,, Mohli by sme sa vydať do sveta, aspoň skúsime niečo nové.´´ V&# m sa dal každý do rečí a hovorili že to nie, lebo nikto ďalej ako do lesa nikto nechodí a že by sa im mohlo niečo stať. Ale nakoniec sa dohodli, že skúsiť to môžu a ak sa im to nebude páčiť tak sa vrátia domov. Povedali si ešte zopár vecí ohľadom toho čo žsi kto zoberie na cestu a rozošli sa domov, aby sa mohli pripraviť na cestu. Museli si všetko pripraviť ešte dnes , aby mohli zajtra ráno vyraziť. Každý z nich behal po dome a zháňal to čo by sa mu mohlo hodiť. Tak to pokračovalo až do večera. Maltinovi, Beowi a Wargrokovi sa sníval sen o tom čo všetko sa im môže prihodiť na ich ceste. A prišlo ráno a sním aj nový deň. Všetci sa stretli pred Gorkovim domom, lebo sa báli aby sa Gork nepomýlil a nešiel niekam inam ako by sa dohodli. Ešte pred tým ako vyrazili si skontrolovali či si nič nezabudli. Každý z nich mal po boku nejakú zbraň. Počuli , že sa v lesoch nachádzajú aj zbojníci a tak pre istotu si museli zobrať aj takéto veci. Síce sa u nich nikdy nebojovalo, ale so zbraňami vedeli celkom dobre narábať, pretože sa s nimi cvičili.

Tak poďme
,, Tak poďme´´ osmelil sa Maltin. A&# toto povzbudenie sa vydali na cestu. Ako vyšli z ich dediny Beo sa spýtal: ,, A kam vlastne ideme?´´